Nedeľa ráno. 11.32 havajského času (pre upresnenie: na Slovensku je 23.32 hod. nedeľa večer) Sedím si s notbúkom na verande nášho domčeka a začínam písať môj prvý dlho avizovaný a sľubovaný príspevok.
Po včerajšej nočnej partii pokru mám problém dať dokopy všetky pocity, dojmy, zážitky a vtipné príhody z posledných desiatich dní, ale kope ma múza, tak si hovorím, že to musím využiť ešte pred tým, ako sa vyberieme vystavovať naše európske alabastrové pokožky slnečným lúčom :)
Tak sme teda tu. Na Havaji, na ostrove Oahu, v oblasti North Shore, v meste Haleiwa. Ja a Ševa. Alenka a Ryan. A Nicole. Bývame v treťom domčeku od pláže ktorá sa volá Ke Iki Beach a včera som sa dozvedela, že je to jedna z najzradnejších a najnevyspitateľnejších pláži v tejto oblasti. Na prvý pohľad vyzerá veľmi mierumilovne ale vraj sa nemám nechať oklamať jej prívetivým vzhľadom. Tak som sa rozhodla, že plávať budem chodiť radšej niekde inde. Domček je pekný, taký havajský, drevený, priestranný, s terasou, hojdacou sieťou a keď sú veľké vlny, tak jeho steny vibrujú. Máme tu všade jašterice (veľmi veľké jašterice, ktoré sú však neškodné) a mravce. Ale tie jašterice sa nimi živia, takže v konečnom štádiu tu máme viac vypasených jašteríc ako mravcov :)
Robota. Tak tú sme hľadali celý minulý týždeň, no nedá sa povedať, že by sme boli úspešné. Nikto nechce zamestnať dve Európanky iba tak na leto. Zatiaľ to vyzerá tak, že skončíme opäť v Mekáči v mestečku Laie. Všetko je lepšie ako deportácia z krajiny, takže sa so Ševou tešíme, že vôbec niečo vyšlo, no na nákladný havajský život by sa hodil lepší job, prípadne tipsy, alebo aspoň nejaký ten part-time. Uvidíme. Myslíme pozitívne, usmievame sa na všetkých, vysvetľujeme, kde vlastne tá Európa a Slovensko sú, ako sme sa sem dostali, čo študujeme a aké víza to vlastne máme. A najviac sa bavím na tom, ako sa všetci čudujú, keď pijeme poobede alebo podvečer kávu. A nejdem im to vysvetliť, že u nás je úplne normálne uvariť si kávu doma (!), len tak pri nej sedieť a zdieľať spoločne zážitky z celého dňa. Neviem, čo je na tom nepochopiteľné ale radšej pri tejto téme Američanom ani nespomínam, že na Slovensku nemáme Starbucks :)
Počasie. Viem, viem, je to výťahová téma a načíname ju vtedy, keď už ozaj nie je o čom, ale musím ho spomenúť. Hneď ako som pred dvomi rokmi vystúpila na letisku v Honolulu, pochopila som, že som dlhé roky žila v meteorologickom omyle. Na Havaji prší každý deň! Síce aj slnko tu svieti každý deň, no ten dážď vás dokáže prekvapiť a zaskočiť vtedy, keď to najmenej očakávate. A väčšinou nezmoknete iba raz. Pozitívne na celom tom daždi však je, že po ňom vždy príde dúha. A to stojí za ten pohľad. Somewhere over the rainbow...
Bicykle! Presnejšie bíč krujzre. Tak to je vec, ktorú si kúpim, prinesiem na Slovensko (ešte neviem ako) a budem sa voziť kade-tade po Ružomberku a Lieskovci a tešiť sa zo štýlového farebného bajku :) Všetci tu majú bicykle, všade sú cyklistické chodníky, ktoré sa tiahnu popri pobreží a je to jeden z najlepších dopravných prostriedkov, keď idete iba tak niekde na pláž alebo do obchodu. Keď som sa pred pár dňami prvý krát viezla na bíč krujzri bosá a vysmiata, tak som musela vyzerať ako magazínová ukážka šťastného cyklistu :D Ševa by vám vedela rozprávať.
Arašidové maslo. Reeses čokoládky. Ananásy. Mango. Papája. Kukísy. A iné pochutiny. Mňam. Toto môžem konzumovať v akomkoľvek poradí. Vedeli ste, že 80% svetovej produkcie ananásov je z Havaja? A vedeli ste, že ananás rastie v zemi? A že rastie celých 9 mesiacov? Tak to bolo malé vzdelávacie okienko, lebo tie ananásy sú tu všade okolo. Dokonca Alenka si ich pár zasadila za domčekom v záhradke.
Pandora. Free internetové rádio, ktoré nemôžeme v Európe počúvať a už teraz mi chýba. Akurát počúvam Mumford and Sons a ich Cave a veľmi sa to sem hodí. Ach, škoda preveliká, že také niečo nemáme doma...
A VLNY!!! Mali sme vraj veľké šťastie, že sme videli také obrovské vlny, aké sme videli pred dvomi dňami. Surferská sezóna sa skončila a veľké vlny na konci mája a v júni sú ojedinelý úkaz. Prišli určite kvôli nám! Takú masu vody som ešte fakt nikdy nevidela. Bola to sila a triasol sa nám celý domček, keď narážali na pobrežie. Mega! Pozrite si foto:
 |
| Ke Iki Beach, Oahu, Hawaii |
Kým som napísala tento príspevok (samozrejme rátam sem aj prestávky na raňajky, obed, kávu a iné aktivity) prešli takmer 3 hodiny a na Slovensku už máte hlbokú noc. Po prečítaní pošlite nejakú spätnú väzbu, čo vy na to, aby som vedela, či má zmysel pokračovať v tomto havajskom denníku alebo sa budem radšej venovať štrikovaniu. Mahalo ;)
Nastal čas ísť na pláž. Vypínam pc, obliekam plavky, beriem ochranný faktor 30, uterák a úsmev na tvári :) Lúčim sa.
Aloha
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára