Ben Howard. To je moja šálka horúceho čaju týchto sychravých šedivých jesenných dní. Bez neho by bola jeseň čierno-biela.
Soul Surfer. To je film, ktorý som si pozrela včera a so slzami v očiach ho pozerala od začiatku do konca.
David LaChapelle. To je fotograf, ktorého výstavu som mala možnosť vidieť ešte v októbri, no nebola som schopná sadnúť na tých pár minút za pc a osviežiť môj blog novým príspevkom.
Prostriedky hromadnej dopravy. To sú priestory, v ktorých trávim v poslednej dobe príliš veľa času. Okrem vyčerpania mi to však prináša množstvo zaujímavých, milých, trápnych a tradične aj bizarných situácií, ktoré sú jednou z dôležitých ingrediencií môjho života.
Škola. Tak tej mám momentálne plné zuby. Pripravuje ma o chuť robiť to, čo som vždy chcela.
Hawaii. Ten nie je práve synonymom jesene, ale práve v tomto období sa celosvetová surferská komunita sťahuje na Oahu, kde prichádzajú najlepšie vlny roka. Hm. Verím, že aj ja ich raz budem môcť sledovať s ďalekohľadom v ruke v oblasti North Shore na Oahu.
Sny. Veľmi čudné sny. Okrem tradičných, že utekám pred tsunami sa mi dnes snívalo, že som spáchala atentát na Madonnu (!). Tak toto by mi mal niekto vysvetliť.
Joga. Po dvoch rokoch som dnes večer bola na cvičení a spomenula som si, prečo som jogu do harmonogramu počas prvého ročníka na výške zadelila aspoň raz do týždňa. Hlavne zotrvať!
Farby jesene vedia byť niekedy farebnejšie, ako by sme povedali. Rovnako ako moje myšlienkové pochody.
