Ten čas plynie nejako príliš rýchlo... Viem. Začínam prudko klišovito, ale keď si uvedomím, že posledný príspevok som sem pridala 13. novembra ešte v roku 2011 a dnes je 14. apríl 2012(!), tak mi nič iné na úvod ani nenapadlo :)
Dnes je v RBK city opäť jeden z tých dní, kedy mám chuť teleportovať sa niekam, kde slnko pečie 349 dní v roku. Von je všetko sychravé šedivé utlmujúce a ja si náladu robím prezeraním fotografií Tomáša Záhumenského a počúvaním live streamu z Coachella festivalu v slnečnej Californii. V takýchto chvíľach som neskutočne vďačná za internet a premáham nutkanie napísať ďakovný email do CERN-u :) Keď si však predstavím, že o mesiac a desať dní budem o takomto čase letieť ponad Atlantik, prípadne hľadať správnu bránu niekde v LAX, musím sa usmievať. Moje posledné študentské leto a ja ho budem prežívať vo veľkom štýle na havajskom ostrove Oahu. Waw. Ešte mi to možno až tak nedochádza, no o pár dní ideme na ambasádu po víza a potom už len nabaliť kraťasy, plavky, osušku do loďáku a trip cez polovicu zemegule sa môže začať!
Chcela by som si sľúbiť, že budem blogovať častejšie, lebo je to pre mňa istý druh terapie, no mám taký pocit, že pri každom príspevku som si niečo také pomyslela a aha, ako to dopadlo! Tak sa teda oficiálne vyzývam pred celou virtuálnou verejnosťou. Budem prispievať častejšie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára